Obsah

Suchý mlyn

Voľakedy tiekla Hydina cez celý Chynoriansky luh a až pri Rajčanoch sa vlievala do Bebravy. Na sútoku oboch potokov stál veľký mlyn, v ktorom sa od starodávnych čias mlela krásna biela múka a piekol krásny mäkký chlebík. Okolo mlyna viedli staré cesty zdola od Hlohovca a Nitry na Uhrovský hrad. V mlyne bolo preto často živo a veselo, v malom prístrešku za mlynom sa veľa opekaných barancov pojedlo aj dobrého vínka vypilo.

Po veľkej povodni, ktorá spláchla mnoho dedín okolo Bebravy a napravila mno­ho tokov do nových korýt, odskočila Hydina na mnoho honov ďalej od dediny, potiahla za sebou Bebravu a mlyn ostal bez vody. Ľudia vraveli, že to bol trest za to, že mlynárka vyliala putňu mastných pomyjí do potoka, keď sa jej ťažilo urobiť desať krokov s putňou k jame za hnojiskom.

Mlyn onemel. Prestala šumieť voda v prútenej hati, kde sa tie bystré pstruhy pre­háňali. Onemel doštený náhon nad ráštubňou, vyschlo krásne koleso so šestnástimi lopatkami obrusované prúdmi iskrivej vody. Zmĺkol aj starý dubový hriadeľ, polepe­ný chvostíkmi zelenej mačiny, prestali do seba zapadať vyleštené ozubené kolesá. Od­mlčali sa hundravé mlynské kamene, prestali trúsiť do zásobníkov múčku aj otruby.

Co teraz? Úbohý mlynár, čo celý život ťažko v cudzích mlyniciach ako nájomný tovariš pracoval, mladosť v hlade a nedostatku strávil, len aby si krásny mlyn na sútoku mohol kúpiť! Čo si mal počať bez vody? Hádam len nepôjde do vrštate za pajtou, nevezme stránok a nepôjde sa na vŕbu obesiť?

Nie, nezúfal si dobrý majster, neurobil nič, za čo by sa mu musela duša hanbiť. Dal prerobiť mlyn na suchý mlyn poháňaný dvoma mocnými volmi cez gápeľ a vy­bavil ho novým zariadením.

Ešte tej jesene sa ozubené kolesá znovu rozbehli, remene na prevodoch radostne zaplieskali. Korčekový výťah spieval od rána do večera aj dlho do noci svoju krásnu pieseň o hladkej múčke, o peknom bielom chlebíku na sedliackom stole, o posú-choch, žemličkách aj koláčikoch v rukách detí v šírom kraji okolo Bebravy.

Až prišlo na mlyn druhé, ešte väčšie nešťastie - mor.

V tom pamätnom roku preletel mor ako čierny vták ponad celú Bebravu a skoro v každej dedine vyzobal polovičku ľudí. V Rajčanoch mu podľahla celá mlynská ulica a prvý na rade bol - mlynár. Prvý bol, lebo naňho na prvého dýchli cholerou nakazení koniari, čo chodili po starej ceste za obchodmi hore na Uhrovec a ako zvyčajne sa zastavili v mlyne na holbu vínka a pečienku zajedanú mäkkým posúchom.

Kolesá na starom mlyne sa potom znova rozbehli až po piatich rokoch. V tom čase už na rajčianskom cintoríne rástla hustá tráva na dvadsiatich piatich nových hroboch, lebo iba tí ľudia z Rajčian sa pred cholerou zachránili, čo si vodu až od Mechovičky nosili, prísny pôst štrnásť dní držali a koreň vybolen namiesto polie­vok si varievali.