Navigácia

Obsah

História obce
 

Dejiny Rajčian pred založením obce

Napriek tomu, že sa Rajčany nachádzajú v regióne s pomerne hustou sieťou pravekých a včasnostredovekých lokalít, v strednej časti Nitrianskej pahorkatiny na pravostrannej nive a terase rieky Bebravy, priamo z obce pochádza len minimum nálezov, umožňujúcich rekonštruovať sídelný a prípadný etnický vývoj v jej katastri.

Treba uviesť, že priamo v Rajčanoch a ani v ich katastri nebol až dosiaľ realizovaný žiaden archeologický výskum a v dokumentáciách archeologických inštitúcií (múzeá, Archeologický ústav SAV) nie sú ani záznamy o prieskumoch alebo iným spôsobom získaných hmotných pamiatkach.

Rajčany v stredoveku

Stredné Ponitrie a zvlášť pravostranná terasa rieky Nitry patria k starým sídelným oblastiam, ktoré boli kontinuitne osídlené už od neskorej doby železnej.Osídľovacie snaženia predchádzajúcich etník tu zavŕšili naši slovanskí predkovia, ktorí natrvalo zaujali tento priestor a vtlačili mu slovanskú toponýmiu. Aj názov Rajčany je veľmi starobylý a niektorí mu pripisujú biblickú motiváciu, t.j. že pochádza od slova ,,raj´´, ,,rajec´´ a pomocou prípony –any ( pôvodne    –ane) vznikol názov Rajčany.

Prvá hodnoverná písomná zmienka o obci

Jednoznačne hodnoverné historické pramene o existencii Rajčian sa nám zachovali až z 20. rokov 14. storočia. Z ich znenia je celkom jasné, že už išlo o vyvinutú stredovekú dedinu s farským kostolom sv. Jána Krstiteľa a mlynom na rieke Hydina. V tomto čase boli vlastníkmi Rajčian a majetkových podielov v Hájnej Novej Vsi, Krušovciach a Solčiankach bratia Betlem a Peter, ktorí boli synmi Draga. Drag bol synom Betlehema, ktorý Rajčany a ďaľších 10 dedín v Nitrianskej župe získal od kráľa Bela IV.

Rajčany v 18. storočí

         Okolie Topoľčian na začiatku 18. storočia zasiahlo posledné protihabsburské povstanie vedevé Františkom II. Rákocim. Kuruci vtrhli do mesta už 30. novembra 1703, kde sa k nim propojila zhromaždená šlachta Nitrianskej stolice a vzdala hold ich hlavnému veliteľovi Mikulášovi Berčénimu. Čoskoro sa celá Nitrianska stolica  ocitla v rukách povstalcov. Nasledovali mnohé bitky proti cisárskej armáde. Posledná bitka sa odohrala v roku 1710 v chotári Tovarník, po ktorej vracajúci sa porazení kuruci vyrabovali a zničili krušovský kostol. V okolitých horách sa potom skrývali mnohí zbehovia, z ktorých sa stávali zbojníci.

Rajčany v období 1.svetovej vojny                             

Ani obci Rajčany sa utrpenie týkajúce sa 1.svetovej vojny nevyhlo. Vo výkaze vojnových invalidov a vdov, ktorý bol vypracovaný až v roku 1934, sa ako obete vojny spomínajú mená Jurík, Kamenický, Mraffko, Švec, Ján a Jozef Rybánsky. Doživotnými invalidmi zostali Štefan Pavlen, Jozef Gális, Filip Chrenko, Jozef Švec, Blažej Gelačík, Štefan Rodina, Ján Pavlen, Ján Jaško, Matej Švec, Jozef Bujna, Gabriel Bujna.

Rajčany nazačiatku novej epochy, akou nesporne bol vznik prvého spoločného štátov Slovákov a Čechov, boli len malou obcou patriacou do obvodu notárskeho úradu v Nadliciach. Rozprestierali sa na ploche 586 ha, v 59 domoch s 87 bytmi žilo dovedna 484ľudí – 223 mužov a 261 žien.

Rajčany a Slovenské národné povstanie

         Obyvatelia Rajčian, hoci obec ležala tak trochu mimo centra udalostí, nezostali bokom a mnohí sa povstania aktívne zúčastnili. Najväčším povstaleckým hrdinom obce sa stal učiteľ Jozef Bujna. Za účasť v SNP bol v novembri 1944 zbavený služby. Začiatkom februára 1945 ho v Kovarciach zaistilo gestapo a 30. marca 1945 ho v Topoľčanoch obesili vo väznici.

Rajčany po roku 1945

         Rajčany boli oslobodené 2. apríla 1945. Obec našťastie nebola vojnovými udalosťami príliš poznačená. Poškodené boli len 2 domy. Mína poškodila budovu učiteľských bytov. Zostala tu aj 350 metrov dlhá protitanková priekopa, na zahrabanie ktorej obec potrebovala asi 50 mužov na jeden mesiac, ale nemala ich z čoho zaplatiť. Aj po vojne sa obyvatelia Rajčian živili hlavne roľníctvom. Pôda bola obsiata hlavne pšenicou, ražou, jačmeňom, ovsom a na malej ploche sa pestovalo krmivo a zelenina.

Rajčany po roku 1989

         Revolúcia v roku 1989 mala v Rajčanoch pokojný priebeh. V obci vznikli miestne organizácie Verejnosti proti násiliu a Kresťanskodemokratického hnutia. V tomto čase žilo v obci 576 obyvateľov. Domy mali 212 popisných čísel a obec mala výmeru 586 ha.

Rok 1994 bol pre obec veľmi významný. V septembri tohto roku obec oslavovala 750. výročie prvej písomnej zmienky. Súčasťou osláv bolo aj posvätenie obecných symbolov, ktoré vykonal farár Jozef Labuda. Na jeseň sa konali aj komunálne voľby a novou starostkou obce sa stala Mária Švecová. Napriek ťažkým ekonomickým podmienkam rozvoj obce pokračoval.